Brnenie FF XIII-2

 

Na začiatok by som vysvetlila prečo som sa rozhodla urobiť toto brnenie. Jednoducho preto, lebo mám rada hry, anime, cosplay a už niekoľko ráz som sa zúčastnila animeshow. Na takejto akcii som mala na sebe vždy kostým od Misy Amane z Dead Note, Jill Valentine a Ady Wong z Resident Evil až po speváčku Miku Hatsune. Žiadny z nich som však nevyrobila vlastnoručne, vždy som pokombinovala rôzne kúpené hotové veci alebo som si zohnala rovno celý hotový cosplay. Vytvoriť brnenie Lightning z Final Fantasy XIII-2 som sa rozhodla potom, ako som na Vianoce 2012 dostala od môjho otroka krásnu figúrku Lightning. Vtedy som si to len tak povedala a prekvapivo som sa na začiatku tohto leta naozaj pustila do toho.

 Materiál

 

Ako prvé som sa rozhodovala, aký materiál na to zvoliť. Keďže som nikdy predtým nič podobné nerobila (okrem toho, že som raz môjmu otrokovi z milosti pomáhala maľovať brnenie Madara Uchiha, ktoré robil on), začala som poctivo hľadať na internete.

Po preskúmaní situácie a mojich finančných možností (chcem veľa za málo peňazí) som sa rozhodla použiť na brnenie karimatku, ktorú mali v Tescu zlacnenú na pár eur. Na to som už niekde naškriabala. Druhý dôvod, ktorý rozhodol pre karimatku sú jej vlastnosti: ľahko sa strihá, ohýba, je toho veľa, je to mäkké a po nahriatí sa dá vytvarovať do požadovaného tvaru.

Po niekoľkých návštevách rôznorodých obchodov s umeleckými potrebami som natrafila na dekor penu, ktorú som použila iba na menšie časti, pretože ju mali len vo veľkosti A4. Je to škoda, lebo ak by to bolo väčšie, tak by som z toho vytvorila celé brnenie. Je to kvalitnejšia pena ako karimatka a aj tenšia.

Na spájanie som sa rozhodla využiť lepidlo chemopren.

 

Postup

Po nazhromaždení materiálu som začala. Na papier som si nakreslila tvary, ktoré mali po pospájaní vytvoriť brnenie. Samozrejme všetko som merala, aby veľkosť sedela môjmu telu. Následne som podľa takto vytvorených papierových makiet označila tvary fixkou na karimatku, vystrihla a lepila. Ak bolo niečo náhodou po vystrihnutí stále veľké, tak som to orezala. Takto som postupovala pri všetkých častiach brnenia.

Na opasku som sa okrem toho rozhodla niektoré časti nahriať do požadovaného tvaru. Niektoré časti brnenia bolo treba pospájať inak ako lepom, aby sa dali odopať a následne dať na mňa. Na opasku som preto použila na boku suchý zips a na vrchnom diely som použila zacvakávacie gombíky alias patentky ...

Ako veľký problém mi prišlo vytvoriť spodnú časť a topánky. Dlho som nad tým premýšľala, že z čoho to urobiť. Najprv som si chcela kúpiť vesmírne strieborné čižmy a na ne niečo dolepiť nech to vyzerá ako brnenie.... potom som na to chcela využiť moje staré zimné čižmy, ale prišla som na to, že už som ich vyhodila....tak som sa rozhodla, že použijem staré tenisky.

Tenisky som oblepila karimatkou, polepila suchým zipsom, aby sa určité časti (tie zlaté a strieborný predok ako sú šnúrky) dali dať dolu. Na lýtka som použila karimatku, na ktorú som vzadu prilepila normálny rozopínací zips a tak mi vznikla akási čižma-brnenie.

Na kolenách a rukách sú špice, nevedela som z čoho ich urobiť, aby pekne vyzerali, tak som si kúpila detské špicaté čiapky na oslavu na hlavu čo sa dávajú a tie som tam nalepila.

 

Potom mi môj otrok zohnal šicí stroj. Z eko kože som si ušila sukničku na predok a zadok, takisto niektoré časti na spájanie brnenia na vrchu či rukách. Sukňu som pôvodne chcela prilepiť na opasok, ale nakoniec som sa ju rozhodla prišiť na čierne body, ktoré mám oblečené pod brnením. To som tiež ešte ozdobila koženkou, ktorú som pošila.

Na bok opasku som prilepila perie. To som pôvodne kúpila na stuhe v jednom rade, postrihala som ho na približne rovnaké časti, prišila na bielu látku pod seba a upevnila na bok. Chcela som ho viac, ale keďže je príliš drahé, tak som dala len tak nech mi ten bok zakrýva.

 

Keď som to už celé mala, kúpila som strieborný akrilový sprej, ktorým som brnenie nastriekala a zlatú akrilovú farbu v malej dózičke, ktorou som štetcom natrela menšie časti.

Tu sa mi vyskytol aj problém. Karimatku som chcela natrieť mixom vody a lepu, ktorý vytvorí akýsi obal. Ten zapečatí póry a farba pekne chytí. Vedela som, že lep pravdepodobne po ohnutí niektorých častí, ktoré sa musia ohýbať popraská, ale nečakala som, že to bude až tak veľmi a bude to také hrozné. Keďže som takto najprv upravila opasok, následne po tomto zistení som ho roztrhala od nervov a urobila nový. Bolo mi jasné, že tak celé brnenie natrieť nebudem môcť. Lýtka, ktoré som mala už natreté lepom som ošmirglovala a stehná som urobila nanovo, pretože tie už sa nedali obrúsiť.  Rozmýšľala som čím zapečatiť povrch. Chcela som kúpiť plastidip, ktorý sa na takéto veci tiež používa, ale upustila som od toho, keďže by som ho potrebovala veľmi veľa a je drahý. Nastriekala a natrela som to teda nasucho, len tak na karimatku. To spotrebovalo o niečo viac farby, ale tá aspoň po ohýbaní nepraskala. 

 

Parochňa

Ďalší problém sa vyskytol s mojou hlavou, vôbec sa nehodí na Lightning (bohužiaľ hlavu si vymeniť nemôžem, tak tým som sa už nezaoberala), ale zhoršilo sa to potom ako som si na ňu dala parochňu, ktorá bola predtým veľmi moc krásna. Skutočne až tak, že by som ju aj von nosila nebiť jej ružovo-blond farby. Dala som jej však podstrihnúť ofinu a bolo to naozaj, ale naozaj celé zle. Našťastie ako som hovorila na začiatku, veľa vecí za málo peňazí má niekedy svoj osoh. Parochňu som kúpila za symbolickú sumu a tak som si mohla kúpiť ešte jednu parochňu. Možno to bol osud, že sa tá prvá pokazila, lebo tá nová bola strihom ešte lepšia a aj jej farba (ešte ružovejšia) mi sadla viac.

 

Meč a štít

Napokon som sa rozhodla urobiť meč a štít. Z časového hľadiska som pri meči využila služby môjho otroka, ktorý mi pomohol s kreslením, vyrezávaním a lepením niektorých častí.

Meč sme urobili z veľkého kartónu. Vytvorili sme dve rovnaké časti a medzi ne sme zalepili karimatku rovnakého tvaru. Do karimatky sme ešte pred jej zlepením medzi kartónové časti vyrezali dieru veľkú tak, aby do nej sadla lišta (taká čo sa dáva medzi dvere na zem, našla som v mojej pivnici). Lišta dala meču pevnosť, ten sa viac neohýbal, bol stabilný a nadobudol určitú váhu. V okolí rukoväte som nalepila vystrihnuté časti karimatky. Meč som nastriekala akrilovým strieborným sprejom, niektoré časti som natierala čiernou a zlatou akrilovou farbou, tak som vytvorila aj vzory.

Na štít som použila opäť karimatku a spodok som vystužila kartónom, aby bol pevný. Zospodu som na stred následne upevnila gumičku (tú som mala z karimatky keď som ju kupovala), aby som štít mohla za niečo držať alebo navliecť na ruku. Takisto som tam upevnila zapínacie vrecko z ekokože, ktorá mi zostala, aby som si mala kde prípadne zastrčiť nejaké veci, ktoré budem mať so sebou.

 

 

Celkovo som s brnením ako tak spokojná, aj keď to mohlo byť samozrejme lepšie a detailnejšie. Plecia som napríklad vynechala úmyselne, pretože sa mi to na mne zdalo s nimi už príliš mohutné. Samozrejme, sú veci s ktorými nie som spokojná vôbec a teraz by som ich už urobila inak....ale tak robila som niečo také prvý raz a ak by som skúšala niečo nabudúce už budem aspoň vedieť. Inak mi asi zostáva len dúfať, že sa to na mne po dlhšej dobe nerozpadne za pochodu.

PS: srdiečko ďakujem pekne za pomoc a trpezlivosť 

PS2: asi je tam aj dosť gramatických chýb, ale už sa mi to nechce opravovať moc, tak sa nad to povzneste ak ste sa dostali až sem :D

Prístupov 8266

Kvalita článku