Prichádza zmena – prvý raz pridávam dojmy na túto akciu ja a nie BruceLee1991. Isto sa mi nepodarí podať to tak zaujímavo a pútavo ako on, ale možno sa vám aspoň trochu zapáči aj môj pohľad .

Akcie sa zúčastňujeme pravidelne. V tomto roku došlo k zmene miesta konania a dátumu, tak sme nevedeli ako to tam bude presne vyzerať a prebiehať. Z Istropolisu sa to presunulo do DK Ružinov.

Zmena nastala aj v tom, že sme nešli traja, ale len dvaja. Áno, nemožné sa stalo skutočnosťou a Sir Drako sa s nami nevydal na toto dobrodružstvo – česť jeho anime pamiatke - minúta ticha. Sir Drako totiž urobil zásadný krok a z nemeckého dôchodcu žijúceho v luxuse sa prepadol na to najhlbšie pekelné miesto na Zemi – do roboty. Ešte teraz sa z toho, že sa nemohol zúčastniť trasie a tečú mu od nervov sliny.

Deň začal klasicky - plesknutie môjho otroka bičom po pravom kolene, príprava kráľovských raňajok a nakŕmenie ma, opätovné plesknutie otroka po ľavom kolene a odnos na nosidlách do BA. Po preložení do reči bežných ľudí - vstávanie a šprintovanie do roboty, potom rýchlo domov, nahltanie sa jedla a šprintovanie na stanicu na autobus do BA.

Cesta bola príjemná - rozhrganý autobus z roku 10 000 pred Kristom, batožina umiestnená v kanály, cena 100 eur + 1 cent za batožinu, zastavovanie a rýchlosť jazdy ako na oslovi. Hodnotím 10/10 + hviezdička navyše.

Doplazili sme sa do hotela. Vždy chodíme do toho istého, je tam celkom dobrá cena , čistota a pohodlie. Na tom všetkom si vždy potrpím, lebo mám paniku z toho akých pokémonov a digimonov vo vlasoch by som si mohla doniesť domov z ubytovní a hostelov.

Obliekli sme si naše anime munďúry a rozbehli sme sa na akciu... Všetko prebiehalo v najväčšom utajení, nikto nič netušil, bola zima a bundy zakryli naše dokonalé telá. Na mieste to prišlo, pred vchodom sme sa odhalili, ukázali všetko čo sa len dalo, ľudia jačali a odpadávali v nemom úžase z našej krásy. Inak povedané, prekvapivo sme trafili živí a zdraví na miesto, nikto si nás nevšimol, lebo sme boli nenápadne oblečení vo veľmi jednoduchých kostýmoch v téme Resident Evil, takže čistá pohodička.

Poobzerali sme si nové priestory – videli sme ich už predtým vo videu na internete a zdalo sa to byť veľké, lenže v realite je to pre takúto akciu bohužiaľ skutočne nedostačujúce. Bol len piatok a ľudia sa tam tlačili ako sardinky v konzerve...nechcite si predstaviť ako to vyzeralo v sobotu, kedy to býva najviac nabité. V dolných priestoroch sa nachádzali v strede retro herné automaty, po bokoch boli možnosti zahrať si PS konzoly, nintendá, PC, predávali tu rôzne anime vecičky, figúrky z hier a filmov, oblečenie, komiksy...išlo o klasiku, ktorá sa zachovala z pôvodných akcií. Na poschodí sa dali hrať spoločenské hry, retro hry, občerstviť sa v čajovni, najesť sa sushi. V oddelených miestnostiach boli rôzne prednášky.

Našou veľkou obavou pred akciou bolo, že ak nepôjde Sir Drako bude trochu nuda, lebo on je stelesnenie hyperaktivity samotnej. Našťastie tomu tak nebolo, napriek krokodílím slzám, ktoré sme ronili, krvavým ranám, ktoré sme si zo žiaľu spôsobili sme sa zabavili. Postretávali sme kopu starých známych. Dokonca sme sa pred akciou dohodli, že pôjdeme viacerí za postavy z Resident Evil, tak sa aj stalo.

Na programe si vždy užijeme Cosplay súťaž. Nová sála bola oproti tej starej menšia. Ľudia sa chceli dostať dnu, aj keď už bolo všetko obsadené. Vyzeralo to tam ako v Tescu, keď vypredávajú banány a všetky babky sa na jednom mieste tlačia a trhajú, aby sa im ušiel lepší banán - tu išlo o lepšie ak vôbec aspoň nejaké miesto. Kto sa dnu nedostal mohol pozerať na plátnach rozmiestnených po budove, avšak to už nie je ono, keď nie ste dnu. Chýba tomu atmosféra. My sme sa dnu prekopali - ako inak.

Karaoke sme tentoraz nestihli, pretože sme sa venovali raňajkám o 13:00 v čínskej reštike na rohu. Tam nás ošklbali o peniaze ako kurence. To je myslené doslovne, v živote ma obyčajná čína viac nevyšla. Pomaly jak obed v Benátkach O_O. Veselo sme mohli pokračovať v akcii ďalej.

Prekvapivo sme nestihli ani cosplay divadlo, na ktoré sme sa obzvlášť tešili, pretože program, ktorý sme dostali mal chybu v časovom harmonograme a namiesto o 17:00 bolo o 12:00...nuž...

Po dlhom čase sme si na takejto akcii zaobstarali aj nejakú pamiatku. Otrok Brucelee1991 splašil figúrku predátora a pre mňa, vládkyňu minipidi figúrok figúrku Miku Hatsune za klavírikom.

Posledné čoho sme sa zúčastnili bola prednáška venovaná hádaniu filmov, seriálov a anime. Na plátne nám ukazovali upravené scény. Všetci hádali a prekrikovali sa, ja som nechápala, lebo som tam videla veľké biele prd. Skutočne som na tom plátne nič nevidela poriadne, asi budem musieť navštíviť očného, alebo som proste asi nechápavá. Za každú správnu odpoveď boli účastníkom hádzané cukríky, takže bolo treba uplatniť aj reflexy, aby vás niečo netrafilo do hlavy a neostali ste v kóme. Z prednášky sme odišli skôr ako skončila. Poviem vám, že tí ľudia, čo boli dnu v tej miestnosti boli seriáloví fanatici - bez srandy. Miestami sa mi zdalo, že som v seriály Teória veľkého tresku. Aspoň viem, že takéto prednášky sú pre mňa neni.

Celkový dojem z akcie je dobrý. Dúfam však, že sa organizátori poučia, bolo to predsa prvý raz inde, nabudúce snáď niektoré veci vychytajú lepšie.

PS: Pikoškou na záver je cesta späť. Hovorí sa, že sprostí majú šťastie – je to pravda, potvrdzujem. Nastúpili sme na autobus, ktorý stál menej ako cesta tam, netušili sme do čoho ideme, ale boli sme z toho trochu v šoku. Išlo o čistý luxus. Každý mal pred sebou vlastný tv panel, internet, hranie hier, slúchadlá, zadarmo časopisy a zadarmo nápoje. Trochu mimo, ale fakt paráda.

Tešíme sa nabudúce.

 

Prístupov 12571

Kvalita článku