blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG programalice
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
6
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
ProgramAlice



Benátky 2015
pridal ProgramAlice 13.5. 2015 o 18:50



Benátky 2015

 

A som tu opäť obutá v cestovateľských topánkach. Po predchádzajúcich skúsenostiach s výletmi v blízkosti Slovenska sme sa znovu vydali na dobrodružnú cestu. Cieľ – Benátky. Kapitánom tejto výpravy som bola ako inak ja. Všetko potrebné som zariadila, ale musel mi niekto nosiť veci a kŕmiť ma, tak som sa rozhodla pribaliť do kufra aj svojho otroka BruceLee1991. Po ďalšom premýšľaní som usúdila, že budem jesť ešte viac, a tak som pribalila aj druhého otroka, jeho dvojičku (tiež užívateľ Sectoru – volajme ho Kakashi, ktorý na tejto stránke medzi nás nechodí.....ktovie prečo, veď sme všetci takí sexi a úžasní... hmm? :D ). A ďalšia veľká bomba hneď na začiatok – Sir Drako zase nebol....nevadí, poznačím si, že za tento prehrešok ho ešte ubijeme palicou.

Aby toho nebolo málo, náš výlet bol v období 13.-14. február, čo znamená Valentín – romantika a karneval – masky :D Mojim hlavným dôvodom návštevy tohto mesta bolo však niečo iné -  tu sa vynára temná stránka mojej duše....Aký bol teda dôvod ? Kto to uhádne má u mňa cukrík...Nikto?! nič ?!.. No, predsa v Benátkach bola Lara Croft v hre Tomb Raider 2 a aj vo filme, tak tam musím ísť aj ja !!!!!!!! Škoda, že som nemala svoj kostým, to by mohli byť fotky. Druhým dôvodom bol Ezio. Čo ak by som ho tam stretla ? Mohol by sa zamilovať v lepšom prípade do mňa, v tom horšom do môjho otroka alebo Kakashiho... táto šanca sa nemohla premrhať.

Vyrazili sme o 21:00 miestneho času. Doprava bola zabezpečená autobusom. Počet kusov 3 nám zaručil najluxusnejšie miesta úplne vzadu. Áno, presne tam, kde je miesto pre 5 ľudí vedľa seba, tam kde na výletoch chce každý jeden sedieť.... ale nie počas cesty na celú noc, keď chcete spať. Zvuky motora boli neúprosné, steny autobusu mrznúce, nohy bez vystrenia stŕpnuté, padajúce hlavy a krky polámané.

7:00 – dorazili sme do prístavu v Taliansku. Po takej mučivej ceste sme boli ako naspeedované veveričky a oči nám svietili ako nanovo namontované 500 watové žiarovky. Loďka bola pripravená, ponaskakovali sme do nej a o pol hodinku sme boli v cieli.

Benátky boli už na prvý pohľad úžasné. Presne také, aké som si ich predstavovala, také aké som ich videla na fotografiách, vo filmoch. Ale bol tu jeden závažný problém, ktorý mi vŕtal hlavou... neboli kockaté ako v hre Tomb Raider 2 – náhoda? Nemyslím si.

Sprievodkyňa bola naostro, teda chcem povedať - vzala to zostra. Jej rýchlosť blesku spôsobila, že sme sa skupine stratili už na začiatku. Našťastie som vytrénovaná ako Lara Croft a môj orientačný zmysel nás k nej opäť doviedol. Nalepili sme sa na ňu ako pijavice a previedla nás celým tým nádherným mestom. To sa oplatí vidieť. Mosty, kanály, budovy a atmosféra sú neopakovateľné.

Keďže bol karneval, všade naokolo bolo vidieť ľudí v najrozličnejších maskách. Tie tradičné pre Benátky boli skutočne úžasné, človek sa musel zastavovať a fotiť sa  s nimi, pretože inde také niečo nezažije. Nechýbali ani moderné masky. Medzi nimi sme videli nožnicovorukého Eduarda, čarodejnicu Maleficent a EZIA. Ten bol asi zadaný alebo slepý, lebo nejavil o naše náznaky nehy záujem, inak si to neviem vysvetliť.

Keď sme prešli mesto so sprievodkyňou, pustili sme sa do skúmania a prezerania mesta ešte raz samostatne bez nej. Ako prvé sme si kúpili karnevalové masky. Bolo to ťažké vyberanie, ale úspešné. 

Potom sme sa rozhodli najesť. Sadli sme si teda do reštaurácie v malej uličke a pustili sa do objednávania. Dala som si rizoto s morskými plodmi, Bruce a Kakashi si objednali vysmažené kalamáre s hranolkami a na pitie minerálku. Nasýtilo nás to na celý deň. Malá zaujímavosť  - tvrdí sa, že Benátky sú čo sa jedla týka predražené. Je to pravda. Za tento obed sme zaplatili vyše 80 eur. Pre porovnanie moje rizoto bolo okolo 17 eur a obyčajná pizza v jedálnom lístku - len omáčka + rukola + syr okolo 15 eur. Jedna minerálka 3 eurá. Kalamáre a príloha sa tiež platí samozrejme osve.  Našťastie sme s týmto rátali a zobrali si mešce so zlatom, starostlivo sporené na túto akciu. Odvtedy až doteraz sme viac normálne jedlo nejedli, mešec sme minuli, živíme sa kameňmi, vodu pijeme z mlák.

Z pamiatok, na ktoré vkročili naše dokonalé nohy spomeniem napríklad Chrám sv. Marka. Po vystátí rady vonku v chladom počasí sme sa tešili, že sa trochu zohrejeme vo vnútri, ale poslali nás odložiť si batožinu za roh. To by nebol problém, keby sme ten roh nehľadali asi trištvrte hodinu, lebo ten roh, nebol za rohom ako za rohom, ale za chrámom, na malom námestí a v jednej z malých úzkych uličiek. Úspešne sme sa vrátili, pustili nás dnu a všetko sme preskúmali, pofotili.

Nasledovala návšteva veže, ktorú sme vynechať nemohli. Tu sme v rade čakali asi 45 minút. Trvalo to dlhšie, lebo hore vás vyvezie výťah a všetci sa musia vystriedať. Dočkali sme sa. Vyviezli sme sa hore a v tom momente, ako sme vystúpili z výťahu by sme najradšej z tej veže aj skočili hneď dole. Vtedy by sa nám zišlo byť ako Ezio.  Fúkal tam neznesiteľný vietor a zima, ktorá bola už tak veľká bola tam hore ešte väčšia. Za 2 minúty sme boli premrznutí. Po rýchlom obzretí sme sa hneď zaradili a čakali na výťah. Keď sme zišli dole, chceli sme pokračovať v skúmaní, ale bola nám taká zima, že sme už nevládali. Kto by si bol pomyslel, že z pekného výletu sa môže stať Mordor.

Rozhodli sme sa teda obetovať posledné gate a sadli sme si na „lacný“ čaj a čakali na určenú hodinu, kedy sme sa mali stretnúť v prístave a odísť domov.

Mysleli sme si, že už máme všetko v suchu, výlet za sebou, ale ešte len pri čakaní vonku na tú prekliatu loď sa ukázalo, že sme asi v pekle a nie v Benátkach, lebo loď nechodila a nechodila asi 2 hodiny. Celý čas sme tam stáli, bola viac a viac zima, už som si ani nohy necítila z toho aké boli premrznuté. Všetci na cencúle.  14. február  - Valentín - romantika jak vyšitá. Už tu chýbal len skapatý Leonardo Dicaprio zachytený o plávajúcu dosku v mori. Po 2 hodinách sme sa dočkali. Vysvetlenie čakania kapitána s úsmevom na tvári bolo také jednoduché – loď zobrala miesto nás postupne iné štyri skupiny turistov, veď čo na tom, že my sme mali lístok na nejakú stanovenú hodinu, Talianom je to jedno.

Psychicky a fyzicky zdeptaní sme nastúpili do autobusu, postupne sme sa roztopili a konečne dorazili domov. Vidieť domov bola skutočná, nefalšovaná radosť. Brucovi a Kakashimu sa leskli oči slzami, boli šťastní, že prežili.

Ku koncu poviem, že som si výlet skvele užila, každý zážitok je super, ale v období karnevalu by som si už tento výlet nikdy nezopakovala, nikdy! Nikto z nás :D Niekedy v budúcnosti na viac dní a na jar sa tam plánujeme určite vrátiť, pretože toto mesto treba ešte poriadne vidieť. Nesmiem si však zabudnúť jednu vec - pribaliť do kufra kostým Lary Croft :D

PS: Teraz niečo k textu - Gramatickí nacisti, po prečítaní vám vypadnú možno oči! :D

 



Prístupov 9388
Kvalita článku
(100%) hlasov 8

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Comics salón / IstroCon 2017
[ 20.9.2017] (príspevkov 9)
Kresby 3
[ 17.11.2015] (príspevkov 48)
Benátky 2015
[ 13.5.2015] (príspevkov 1510)
Animeshow / Gameexpo 2015
[ 10.3.2015] (príspevkov 793)
Moje pokladíky
[ 25.1.2015] (príspevkov 1011)
Herné figúrky (malá zbierka)
[ 11.5.2014] (príspevkov 1484)
Cesta do divočiny
[ 20.4.2014] (príspevkov 673)
Final Fantasy XIII-2 brnenie
[ 11.9.2013] (príspevkov 77)
Môj herný svet
[ 3.8.2013] (príspevkov 555)
Ako to všetko začalo
[ 1.6.2013] (príspevkov 597)